Zistenia vedcov publikované v časopise Current Biology naznačujú, že
krátke predné končatiny nemuseli byť evolučnou nevýhodou, ale vrcholovým
predátorom v dávnej minulosti poskytovali lepšie možnosti prežitia.
Fosílie dinosaura Meraxes gigas – pomenovaného po fiktívnom drakovi z
knižnej série Hry o tróny – vykopali v priebehu štyroch rokov v severnej
Patagónii v Argentíne. Jeho lebku našli v roku 2012, pričom skamenelina
bola pozoruhodne dobre zachovaná.
"Bolo to ako výhra v lotérii a našli sme ju doslova v prvé ráno," povedal pre agentúru AFP paleontológ Peter Makovicky z Minnesotskej univerzity, ktorý viedol vykopávky.
Lebka tohto dinosaura merala 127 centimetrov, zatiaľ čo celé zviera malo
asi 11 metrov a vážilo štyri tony. Predné končatiny merali asi 60
centimetrov, "to je doslova polovica dĺžky lebky a zviera by si nedosiahlo do tlamy", povedal Makovicky.
Evolučný vývoj oboch dinosaurov však priamo nesúvisí, oba druhy delí od
seba asi 20 miliónov rokov a Meraxes gigas vyhynul dávno pred objavením
sa Tyranosaura rex na zemskom povrchu. Krátke predné končatiny, ktoré sa
nezávisle vyvinuli u niektorých dravých druhov dinosaurov, však
naznačujú, že to malo isté výhody. Najmä ak sa súčasne s tým stala
dominantným arzenálom na lov veľká hlava.
"Som presvedčený, že proporčne malé končatiny mali nejakú funkciu.
Ich kostra vykazuje veľké svalové úpony a plne vyvinuté prsné svalové
pletence, takže mali silné svaly," uviedol spoluautor výskumu Juan Canale, vedúci projektu v Paleontologickom múzeu Ernesta Bachmanna v Neuquene v Argentíne.
Podľa Canaleho mohli mať význam napríklad pri ich reprodukčnom správaní alebo ako opora, aby sa po páde mohli opäť postaviť.